Práve mám za sebou dva mesiace kurzu Kórejského jazyka a kultúry, čo ma inšpirovalo k napísaniu článku o tomto fenoméne. Moje znalosti sú samozrejme obmedzené a cieľom môjho článku nie je podrobné vysvetlenie – pokúsim sa byť stručný a nie príliš nudný.
Na úvod sa zrejme hodí povedať, že Kórejci pre zapisovanie svojho jazyka nepoužívajú latinku. Majú vlastnú, unikátnu abecedu, ktorá je údajne odborníkmi na jazyky vysoko cenená. Predovšetkým zrejme preto, že je logická a jednoduchá. Táto abeceda sa nazýva han-gl ( 한글 ). Kórejci sami si hovoria hangug-saram ( 한국 사람 hangug – Kórea /kórejský, saram - človek) a svoj jazyk nazývajú hangugo ( 한국어 ).
Celá vec ohľadne kórejčiny a predovšetkým kórejského písma je veľmi pozoruhodná. Začiatkom 15. storočia Kórejci nemali vlastné písmo. Pre potreby svojho jazyka používali písmo čínske. To je však príliš komplikované, predovšetkým pri používaní v kombinácii s iným jazykom, čo znamená, že prevážna väčšina vtedajšej populácie na Kórejskom polostrove bola negramotná. Kráľ Sedžong Veľký (세종대왕) sa preto rozhodol, že vymyslí pre svoj ľud nové písmo, ktoré bude jednoduchšie na učenie a vhodnejšie pre ich jazyk a tým zvýši úroveň vzdelanosti. Samozrejme ho nevymyslel on sám. Na pomoc si privolal tým svojich radcov a mudrcov, ktorý boli na konci roku 1443 s prácou hotoví. Kráľov zámer rýchleho nárastu vzdelanosti sa veľmi rýchlo naplnil a od tých čias je v Kórei najuznávanejšou historickou osobnosťou (miestni o ňom hovoria ako o učiteľovi národa a jeho podobizeň sa nachádza na jednej z bankoviek).
Kórejská abeceda sa skladá z 24 základných znakov (menej než naša abeceda so všetkými dĺžňami a mäkčeňmi). Tie sú doplnené o ďalších asi 15 zložených znakov – niečo podobné ako naše ch alebo dž. Najvýraznejšou odlišnosťou oproti latinke je to, že han-gl používa viac samohlások a menej spoluhlások. Kórejčina napríklad nepozná hlásky f a v, ktoré tým pádom Kórejci nevedia správne vyslovovať – podobne ako väčšina Slovákov nedokáže správne vysloviť české ř.
Okrem toho majú Kórejci spoločnú hlásku pre naše hlásky r a l (ㄹ), rovnako ako pre hlásky d a t (ㄷ) alebo b a p (ㅂ). Na dôvažok však rozoznávajú omnoho viac samohlások. Tých majú celkom vyše dvadsať - 10 základných a najmenej raz toľko zložených. Pre neskúseného Európana je to naozaj tvrdý oriešok, keďže rozdiel medzi niektorými samohláskami jednoducho nedokáže rozoznať. Najväčšie problémy zrejme spôsobujú dve rôzne verzie samohlásky o (ㅗ/ㅓ) alebo e (ㅔ/ㅐ). Ďalšou špecialitou je samohláska ㅡ, ktorá v slovenčine neexistuje. Vyslovuje sa ako nepríznačná samohláska podobná neurčitému členu „a“ v angličtine.
Ďalšou zvláštnosťou je skladanie hlások do slov. Základnou grafémou kórejčiny je slabika. Žiadna kórejská hláska nikdy nestojí osamotená, vždy tvorí slabiku s najmenej jednou alebo dvoma ďalšími hláskami, v ojedinelých prípadoch sú hlásky v slabike štyri. Zo slabík radených za sebou sa skladajú slová.
Zložme si napríklad jednoslabičné slovo han. Toto slovo-slabika sa skladá z hlások h (ㅎ), a (ㅏ) a n (ㄴ). Hlásky sa narozdiel od latinky neradia vedľa seba, ale skladajú sa do pomyselného štvorčeka, pričom sa ich rozmery menia tak, aby sa doň vošli. Výsledok vyzerá asi takto 한 - han. Pridáme druhú slabiku, napríklad 글 - gl (napríklad tu je medzi hláskami g a l vyššie zmienená nepríznačná samohláska), a máme slovo 한글 - han-gl. Jednoduché, všakže?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára