Po dlhšom mlčaní som vypočul hlasy (vlastne jeden hlas) volajúce po pokračovaní reportáže. Dúfam, že ste na môj blog príliš nezanevreli alebo dokonca nezabudli. Pokúsim sa vám to vynahradiť dnešným príspevkom. Ten popisuje jedno z najzaujímavejších miest, ktoré sme v Japonsku navštívili – krásnu a slnečnú Hirošimu.
Hirošima je v povedomí väčšiny z nás známa ako miesto, kde boli prvýkrát v histórii ľudstva použité jadrové zbrane. Stalo sa tak 6. augusta 1945 o štvrť na deväť ráno, kedy americký bombardér zhodil na mesto atómovú bombu s krycím označením Little Boy. S touto udalosťou je samozrejme spojená veľká časť turistického ruchu v meste. Na druhej strane Hirošima, to nie je len bomba a všetko ostatné okolo nej. V ponuke toho má oveľa viac.
 |
| Peace Memorial Park s budovou múzea. |
Toto malebné mesto leží v delte rieky Ota, takže sa rozprestiera na niekoľkých ostrovoch a ostrovčekoch oddelených menšími i väčšími kanálmi a zátokami. Na jednom z ostrovov je zriadený Hiroshima Peace Memorial Park s budovou múzea od známeho architekta Kenza Tangeho. V ňom sa nachádza expozícia týkajúca sa tragického osudu mesta a jadrových zbraní všeobecne. Zrejme najsilnejšie z celého komplexu však na návštevníkov zapôsobí tzv. Atomic Bomb Dome. Je to ruina budovy výstavných trhov, ktorá ako jediná prežila ničivý výbuch priamo v jeho epicentre. Všetko ostatné v okruhu jeden a pol kilometra sa vyparilo alebo bolo odviate tlakovou vlnou.
 |
| Hiroshima Peace Memorial, známy tiež ako A-Bomb Dome. |
Plán obnovy mesta počítal so strhnutím ťažko poškodených budov vrátane tejto. Kvôli náročnosti zamýšľanej demolície sa táto odkladala až do 60. rokov, kedy verejnosť rozhodla o zachovaní ruiny ako pamätníka na vojnu. Za zmienku asi stojí fakt, že táto budova postavená v r. 1915, bola navrhnutá českým architektom Janom Letzlom v stredoeurópskom duchu, t.j. z hrubých tehlových múrov, ktoré odolali veľkej sile explózie aj následnému veľkému požiaru.
Z vojny a jej konca sa Japonsko spamätávalo dlho a ťažko. Ak ide o obyvateľov Hirošimy, tím patrí môj veľký obdiv. Dokázali sa pozviechať z nepredstaviteľnej tragédie a namiesto pohľadu do bolestivej minulosti, pustili sa do prestavby a vybudovali svoje mesto prakticky od základov. Výsledok naozaj stojí za pozornosť. Širokými ulicami plnými svetla a vzduchu plynie každodenný život príjemným tempom. Ani ospalo, ani príliš hekticky. Rozľahlé parky a záhrady poskytujú pokoj duši aj telu. Prechádzať sa po meste len tak peši je aj na väčšie vzdialenosti veľmi príjemné. Nečudo, že medzi miestnymi aj turistami je bicykel tak obľúbeným dopravným prostriedkom.
 |
| Jeden z mnohých verejných parkov s budovou planetária (Kisho Kurokawa). |
 |
| Nezameniteľnú podobu dáva mestu delta rieky Ōta, na ktorej leží. |
My sme sa tu cítili naozaj veľmi príjemne, takže keď sa objavili komplikácie s naším presunom ďalej na východ, bez zbytočného váhania sme sa v poslednej chvíli rozhodli zmeniť plány a zostať o deň dlhšie. Akým nezabudnuteľným sa tento deň nakoniec stal vám poviem v nasledujúcom príspevku. Sľubujem, že tentoraz sa polepším, a uverejním ho čoskoro.
Sledujte môj seriál aj naďalej a dozviete sa viac...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára